Oščadnica a okolie

Oščadnica sa nachádza v Kysuckých Beskydách. V obci a jej okolí je krásna príroda a hory s množstvom turistických a cykloturistických trás. Vybrať si môžete medzi náučnými chodníkmi alebo vychádzkovými trasami - každý turista si príde na svoje.

Pre športovcov je pripravené moderné stredisko Snow Paradise Veľká Rača, jedno z TOP lyžiarskych centier na Slovensku. V stredisku sú 3 lyžiarske lokality Dedovka, Ľalíky, Marguška, ktoré ponúkajú 14 zjazdových tratí s umelým zasnežovaním s možnosťou večerného lyžovania. K dispozícii sú dve 4-sedačkové a jedna 6-sedačková lanovka v kombinácii s 8-miestnou kabínkou. Pripravené sú tiež trate pre bežkárov.

Počas letnej sezóny si v Oščadnici môžete vybrať zo širokej palety možností. Hlavnou atrakciou letnej sezóny na Veľkej Rači je bobová horská dráha. Nástup na bobovú dráhu sa nachádza na vrcholovej stanici lanovky na Dedovke. Cestu hore môžete absolvovať aj peši po turistickej žltej trase na hrebeň a odtiaľ vpravo k vrcholovej stanici na Dedovku.

Ďalšiu možnosť zábavy a adrenalínu predstavuje lanový park či lezecká stena. Okrem nich sú dostupné trampolíny, zjazd na bicykloch, kolobežkách alebo motorových štvorkolkách.

kalvaria oscadnica

Kalvária v Oščadnici je jediná svojho druhu na Kysuciach. Kostol nad Kalváriou bol postavený na žiadosť oščadnických veriacich z vďačnosti za to, že v roku 1945 počas II. svetovej vojny, kedy sa takmer 30 dní urputne bojovalo na blízkej Rači, nikto z obyvateľov nepadol a obec vyviazla bez pohromy.

kastiel oscadnica

Pochádza zo začiatku 20. storočia, keď bol poľovníckym sídlom grófa Ballestrema. Nachádza sa v jedinom lesoparku so vzácnymi drevinami na Kysuciach z rovnakého obdobia. Od roku 1981 sú v ňom sprístupnené dve stále expozície Kysuckej galérie a aktuálne výstavy.

vychylovske prahy

Prírodná pamiatka sa nachádza na riečke Vychylovka v Novej Bystrici. Vychylovské prahy sú ukážkou typického prahovitého prietoku horskej riečky skalnými vrstvami ílovcov a pieskovcov. Prah je rozčlenený na niekoľko lávok a pokračuje v skalnom koryte asi na úseku 150 m. Viditeľný je z cesty.

kastiel radola

Nachádza sa na začiatku obce Radoľa, smer Vadičov. Predstavuje renesančný typ zemianskeho sídla. Objekt je dvojpodlažný, pôvodne zrejme opevnený hradbovým múrom, ktorého časť sa zachovala. Po rekonštrukcii v roku 1983 sa v objekte nachádzajú expozície Kysuckého múzea.

zivcakova

Miesto, kde sa vraj pred viac ako polstoročím (1958) zjavila Panna Mária. V blízkosti zjavenia sú viaceré pramene. Na mieste zjavenia sa nachádza kaplnka Panny Márie Kráľovnej pokoja, kde sa počas roka konajú púte a bohoslužby.

slovensky orloj

Prvý orloj na Slovensku. Ide o dielo akademického sochára Viliama Loviška, akademickej sochárky Marcely Loviškovej a architekta Ivana Jarinu. Umiestnili ho na priečelí Domu kultúry na Rínku sv. Michala.

vychylovka zeleznicka

Je významnou technickou pamiatkou, nakoľko je to úzkokoľajná lesná železnička s úvraťovým systémom, ktorá kedysi spájala Kysuce s Oravou. Úvraťový systém sa používal na prekonanie veľkého prevýšenia na krátkom úseku pomocou striedania tlačenia a ťahania lokomotívou. V roku 1991 bola vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku SR. Zachovaná časť bývalej kysucko-oravskej železnice prechádza cez areál Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke.

vychylovka muzeum kysuckej dediny

Nachádza sa neďaleko obce Nová Bystrica v časti Vychylovka, ktorá je súčasťou CHKO Kysuce. Skanzen vznikol v roku 1974 kvôli snahe o záchranu pamiatok ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré zanikli pre výstavbu vodnej nádrže Nová Bystrica. V expozícii sa nachádza 34 stavieb. Súčasťou skanzenu je lesná železnica s úvraťovým systémom. Expozícia zachytáva architektúru, kultúru a spôsob života v oblasti Kysúc z 19. st. a prvej polovice 20. storočia.

ropny pramen korna

Nachádza sa v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce na území obce Korňa. V roku 1984 bol vyhlásený za prírodnú pamiatku. Dokumentuje jednu z vlastností flyšového pásma - roponosnosť. Na chránenom území s rozlohou 0,171 ha vidieť prirodzený výver ľahkej ropy s vysokým obsahom olejov s občasnými výronmi metánu.

kamenne gule megonky

Nachádzajú sa pri hranici s Českou republikou, v katastri mesta Čadca, v časti Milošová - Megoňky. Prírodný útvar je svetovou geologickou raritou. Kamenné gule sa vylupujú z okolitého kamenného podložia. Majú vajcovitý až guľovitý tvar a ich priemer sa pohybuje až do 2,6 m. Nálezisko bolo odkryté v lome, v ktorom sa ťažil kameň na stavebné účely.